Slovensko vs. Honduras
"Sú obce alebo aj veľké mestá, kde v niektorej časti potrebujú zatraktívniť danú oblasť. Preto by tam mala byť sadzba tejto dane nižšia." Povedal to Igor Choma (Smer-SD) a hovoril o dani z ubytovania. Poznajúc slovenskú politickú reprezentáciu by sa jeden mohol obávať centrálne nariadených sadzieb dane pre jednotlivé obce a ich katastrálne územia. Našťastie, nestalo sa tak. Rozhodovanie ponechali na lokálnej úrovni, kam prirodzene patrí; v mestách a obciach.
Snáď by to bol aj obdivuhodný krok, keby sa nejednalo o tak marginálnu oblasť a tak nevýznamnú daň. Zatraktívniť obec, kde väčšina obyvateľov pracuje v sklárskej výrobe na juhu stredného Slovenska si vyžaduje iné dane, iné sadzby daní, a iný zákonník práce v porovnaní napr. s turistickou, baníckou alebo poľnohospodárskou oblasťou. Alebo s regiónom, ktorý sa zameriava na informačné technológie alebo na prepravu a logistiku. Čierna nad Tisou má skrátka inú štruktúru ekonomiky a obyvateľstva ako Bratislava, a preto si vyžaduje špecifickú hospodársku politiku zameranú na konkrétny región.
Na prilákanie obyvateľov a investorov však nestačí ponúknuť len akúsi špeciálnu ekonomickú zónu s minimálnymi službami za minimálne dane. Väčšina investícií totiž nesmeruje do daňových rajov, ale do krajín, ktoré za prijateľnú cenu (daň) poskytujú fungujúcu administratívu a spoľahlivé súdy. V kontexte atraktivity miest a obcí to znamená dať im možnosť objavovať vlastné administratívne postupy a pravidlá bez korupcie a prieťahov, zaisťovať bezpečnosť, zakladať vlastné súdy a vynucovať ich rozhodnutia, ba dokonca zamestnávať významných sudcov z anglosaských krajín s tradíciou zvykového práva. Príliš odvážne?
Na podobnom princípe diferenciácie a konkurencie medzi regiónmi funguje Švajčiarsko, prípadne Spojené arabské emiráty. Honduras sa snaží tomuto ideálu priblížiť. Zákon o Zónach zamestnanosti a ekonomického rozvoja (ZEDEs) umožňuje zakladať autonómne oblasti, ktoré budú konkurovať nefunkčným inštitúciám vlastného štátu a zároveň budú súťažiť navzájom medzi sebou.
Rozvoj skrz medzinárodnú spoluprácu
Do úvahy prichádza viacero miest, najčastejšie sa však hovorí o juhozápade krajiny v blízkosti Tichého oceánu. Potenciál územných celkov Choluteca a Valle má podrobne zmapovať prípadová štúdia juhokórejských firiem (Posco Plantec, Soosung, Hana, LH). Má byť hotová do konca roka 2014 a následne ponúknutá investorom a tiež Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu. Plánovaný je tiež prístav vo Valle, v meste Amapala, ktorý bude významný nielen pre Honduras ale pre celú Strednú Ameriku.
Ďalšou lokalitou je záliv Fonseca, ktorý využívajú okrem Hondurasu aj El Salvador a Nikaragua. V minulosti viedli spory o ostrovy v zálive, ale nedávno podpísali dohody o spolupráci, a záliv Fonseca vyhlásili za Zónu mieru a ekonomického rozvoja. Je teda možné, že ZEDE so zameraním na medzinárodný obchod bude projektom troch krajín. Kórejská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu (KOICA) podporuje projekt sumou 400 miliónov dolárov a prácou na realizačnej štúdii, ktorá má byť dokončená tento rok.
Prezident Hondurasu Juan Orlando Hernandez hľadá podporu aj v Inter-Americkej rozvojovej banke. Jej participácia by zabezpečila financovanie pre nákladné investície v oblasti infraštruktúry.
Politická stabilita
Tak ako každá iná veľká zmena, aj koncept decentralizácie štátnej správy si vyžaduje dlhodobé budovanie dôvery. Nevyhnutné je preto uistiť investorov, že so zmenou vlády nenastane zmena podmienok, na základe ktorých vstupovali do zväzku s novovytvorenou lokálnou entitou. Keď sa schvaľoval zákon o ZEDEs, Potvrdila ho rôznorodá skupina 102 poslancov parlamentu z celkového počtu 128. Samotný zákon obsahuje významnú poistku; zrušiť alebo zmeniť ho môžu len ? všetkých hlasov parlamentu a v zónach s viac ako stotisícovou populáciou sa vyžaduje referendum. Navyše, ak by k tomu došlo, stabilizačné klauzuly v zmluvách zabezpečia, že minimálne 10 rokov si práva obyvateľov a investorov udržia platnosť.
Prezidentovým komisárom pre autonómne oblasti sa stal bývalý najvyšší veliaci dôstojník ozbrojených síl Hondurasu. Má dohliadať na prípadné narúšanie národnej suverenity a svojou prítomnosťou zvyšovať dôveryhodnosť projektu smerom dovnútra krajiny. Zákon o ZEDEs komentoval aj generálny prokurátor; myslí si, že je plne v súlade s ústavou. Nakoniec aj ústavná komora Najvyššieho súdu Hondurasu jednohlasne zamietla žalobu proti ZEDEs a rozhodla, že zákon je plne v súlade s ústavou a nijak nenarúša suverenitu štátu Honduras.
Na tvorbu a manažment autonómnych zón má dohliadať 21 členov Komisie pre zavádzanie osvedčených postupov. Ich mená boli zverejnené honduraskou vládou v oficiálnom liste. Do zoznamu sa dostali osobnosti ako Grover Norquist (Americans for Tax Reform), Alejandro Chafuen (Atlas Network), Mark Skousen (Foundation for Economic Education), Barbara Kolm (Austrian Economics Center), Richard Rahn (Cato Institute) alebo Gabriela Von Habsburg (gruzínska veľvyslankyňa v Nemecku).
Zdá sa teda, že projektu autonómnych oblastí nič nestojí v ceste a v budúcnosti prinesie svoje ovocie.
Autorem článku je Miroslav Beník, spolupracovník INESS. Článek je převzat z http://iness.sk/